www.karateweb.sk - Informačný portál zameraný na históriu a pôvod karate kata v slovenskom jazyku. Karate berieme osobne.
Shoshin Nagamine (1907 - 1997)
Shoshin Nagamine sa narodil 15. júla 1907 v Tomari-son, mesto Naha. Napriek tomu, že bol postavou malý, bol čulý a agresívny ako ktorýkoľvek iný chlapec v predškolských dňoch. Po skončení základnej školy v marci 1923, vstúpil na 5- ročnú obchodnú školu v Naha. V druhom ročníku ochorel na gastroenteritidu (zápal žalúdka tenkého čreva) a musel užívať nejaký čas lieky. Kvôli neefektívnosti liekov hľadal východisko v diéte a cvičení Karate. Tvrdou prácou v škole a na tréningu uspel pri navrátení jeho zdravia. Nečudo, že popri Karate sa začal zaujímať aj o Kendo.
Po maturite v marci 1928, začal trénovať už na "plný úväzok". Stal sa žiakom Taro Shimabokuro z mesta Shuri, ktorý bol odo neho starší iba o jeden rok. Denne musel pešo prekonať vzdialenosť 8 km medzi mestami Shuri a Naha. Jeho ďalším učiteľom sa stal Ankichi Arakaki (1899-1927), u ktorého urobil mladý Nagamine v Karate veľký pokrok.
Nakoľko sa mladý Nagamine tešil dobrému zdraviu nebolo prekvapením, že bol nakoniec preskúšaný, odvelený a nakoniec ako pešiak odoslaný do Číny. Po roku služby bol čestne prepustený z vojenských služieb. Mysliac na svoje budúce povolanie, v ktorom by využil svoje skúsenosti v Karate sa rozhodol stať sa policajtom. V roku 1931 bol ustanovený policajtom v okinavskej prefektúre.
Počas jeho prvého pôsobenia v policajnej stanici v Kadena (december 1931 - august 1936), bol hlboko ovplyvnený priamym vedením jedného z najlepších učiteľov Karate tej doby menom Chotoku Kyan (1870-1945), ktorý sa stal jeho druhým učiteľom. V apríli 1936 bol odoslaný do Tokia ako policajný tréner, kde sa počas jeho pôsobenia stretol s ďalším velikánom Karate menom Choki Motobu (1870-1944). Po návrate na Okinavu pokračoval v službe ako policajt na Okinavskej Policajnej Prefektúre.
Na odporúčanie sensei Chojun Miyagiho , zakladateľa Goju ryu, mu bol v máji 1940 udelený Veľkou Japonskou Botoku Asociáciou udelený v Kyoto, Japonsku, titul Renshi. Na základe spoločnej podstaty medzi Kendo a Karate začal v roku 1938 praktizovať Kendo, pričom už v roku 1941 mu bol udelený Sandan. Po 2. Svetovej Vojne sa stal policajným prednostom na policajnej stanici v Naha.
V júli 1947 sa presťahoval do štvrti Makishi v Naha a po usadení tam otvoril dočasne dojo. Dojo bolo pomenované ako Matsubayashi ryu Kodokan Karate a študovňa Starovekých Bojových umení. Tu začal praktikovať a vyučovať Karate najmladších. Počas 2. Svetovej Vojny bola Okinava dejiskom mnohých krvi preliatí medzi americkými a japonskými vojskami, pričom sa zničila zreteľne kultúra, zeleň v krajine. Ohľaduplnosť a láskavosť sa u ľudí často nazývaná ako "Zem zdvorilosti" sa stala minulosťou. Mladí ľudia stratili ich duchovného sprievodcu a spadli do úpadku, skorumpovala sa verejná morálka, čo spôsobilo zvýšený počet kriminálnych prípadov.
V januári 1953 otvoril v Naha Karate dojo a pomenoval ho "Matsubayashi-ryu Karate Kodokan".
Majster Nagamine sa stal žiakom budhistického kňaza menom Sogen Sakiyama z Enkakuji a začal meditačné kurzy vnútri dojo. Keď kňaz odišiel od USA začal sa učiť od Keisho Okamoto, iného budhistického kňaza z Rengein z Itoman. Neskôr sa učil Zen od Shuzen Kise, kňaza z Jushoin z Chatan.
Denne boli v dojo majstra Nagamine vedené 4 triedy, medzi nimi bola vždy 15 min prestávka, počas ktorej na posilnenie mysle praktikoval Zazen - zenovú meditáciu. Nadobudol presvedčenie, Karate a Zen sú spolu jediný spôsob zvládnutia skutočnej cesty Karate, pričom sa posilňuje duch, zdravie a dlhovekosť.
Shoshin Nagamine prijal počas svojho života niekoľko vyznamenaní ako v roku 1929 kedy bol dekorovaný ministerským úradom za vojenské služby počas služby v Sainan v Číne. V roku 1977 bol ocenený cenou za šport a fyzické vzdelanie od Okinavského Prefekturálneho Úradu. Taktiež vyhral cenu Okinawa Times za výučbu Karate a fyzické vzdelávanie. V roku 1988 mu bol udelený Ministerským úradom Rád vychádzajúceho slnka 5. triedy s hviezdami a stuhou. Taktiež počas svojho života napísal niekoľko kníh zaoberajúcich sa okinavským Karate.
Fukyu kata 1,2
Pinan 1-5
Naihanchi 1-3
Ananku
Wankan
Rohai
Wanshu
Passai
Gojushiho
Chinto
Kusanku