www.karateweb.sk - Informačný portál zameraný na históriu a pôvod karate kata v slovenskom jazyku. Karate berieme osobne.

  |  Novinky   |  FAQ   |  Odporúčame   |  O webe   |  Upozornenie   |  Podujatia   |  Diskusia   | Download   | Články  | 
Prihlásenie
Anketa

Podporuje svoj športový výkon výživovými doplnkami ?
Áno.

15.63%

Áno, najmä zamerané na pitný režim.

18.75%

Nie.

65.63%




Celkom hlasovalo 32 ľudí.
RSS Kanál

Stiahnite si
FeedReader

Ikona RSS kanála

Ako funguje RSS?


Bazár vedomostí
Databáza inštitúcií
Na tejto sekcii sa pracuje

Prezerať databázu

Najnovšie pridané::
Karate Klub Milana Piliara pri MŠK Brezno
Dublin Core used here.


História ostrova Okinava

Doslovný preklad názvu ostrova Okinava je "Povraz v mori". Názov presne vystihuje podlhovastý tvar ostrova, pretože tento ostrov je len 3 až 19 km široký a 140 km dlhý. Okinava je najväčší zo 60-tich malých ostrovov ležiacich v súostroví Ryukyu. Leží 300 námorných míľ južne od Japonska, 400 námorných míľ východne od južného pobrežia Číny a 300 námorných míľ severo-východne od ostrova Taiwan. Ostrov leží na križovatke hlavných obchodných tratí a je pre danú oblasť strategický.

Táto strategická poloha predurčovala tento ostrov k častým návštevám Japoncov, Číňanov, Kórejcov a ostatných cestovateľov. Taktiež mnoho obyvateľov Okinavy vycestovalo za hranice ostrova za prácou, štúdiom či návštevou. Toto podstatne uľahčovalo výmenu tovaru a služieb a prirodzene vedomostí. Nie je celkom jasné, či tieto výmeny vedomostí mali podstatný vplyv na rozvoj domorodého bojového systému, nazývaného Okinava-te.

O počiatkoch osídlenia Rjúkjú i o živote na týchto ostrovoch v minulých tisícročiach existujú len veľmi hmlisté správy. Je zrejmé, že národ, ktorý tam žil, bol ovplyvnený ako prisťahovalcami zo severu z územia hlavných japonských ostrovov, tak aj z juhu, z oblasti Filipín a tichomorských ostrovov. Silné boli i vplyvy z ázijského kontinentu, hlavne z Číny a Kórey. Napriek tomu si však miestny obyvatelia vytvorili vlastnú kultúru, ktorá má síce veľa príbuzného s kultúrou Japonska, ale zachovala si rad špecifických rysov, ktorých korene ležia v dobe vzdialenej viac ako 2000 rokov. Dodnes sa na týchto ostrovoch udržalo množstvo dialektov jazyka, ktorý býva označovaný ako rjúkjúština. Nie je síce veľmi prebádaný, ale zdá sa, že stará japončina a jazyk ostrova Rjúkjú majú spoločný základ.

 Okinava
Okinava

Podobne ako v iných krajinách majú i obyvatelia Rjúkjú mytologickú povesť o vzniku svojho kráľovstva. Zakladateľom prvej kráľovskej dynastie bol podľa tejto povesti Tenson, najstarší syn bohyne Amamikyu a boha Shinerikyu, ktorí mali okrem neho ešte dvoch synov a dve dcéry. Druhý syn sa stal predkom miestnych šľachticov Anji a tretí syn prvým roľníkom. Staršia sestra sa stala prvou dvornou kňažnou a mladšia kňažnou pre ľud Noro.

Japonci udávajú pre počiatok vlády prvého legendárneho cisára Jimmu rok 660 pred n.l. a zakladateľ kórejskej ríše Tangun mal zostúpiť z nebies na zem roku 2333 pred n.l. Obyvatelia kráľovstva Rjúkjú sú však v tomto smere oveľa neskromnejší: k počiatku vlády legendárnej dynastie Tenson malo dôjsť dokonca pred 17000 rokmi ! Zatiaľ čo japonský cisársky rod je dodnes v priamej línii odvodzovaný od prvého cisára Jimmu, na Rjúkjú vládli králi "božskej" dynastie Tenson len asi do roku 1200 n.l. Potom vstupuje na scénu Shunten, ktorý posledného kráľa dynastie Tenson zvrhol a založil novú dynastiu.

Za vlády kráľa Shuntena i za panovania jeho nástupcov došlo k rozkvetu hospodárskeho i kultúrneho života zeme. V prvej polovine 13. storočia bol vybudovaný kráľovský zámok v Shuri na ostrove Okinava a bolo taktiež prevzaté japonské slabičné písmo. Koncom 13. storočia prišiel na ostrovy Rjúkjú budhizmus, ktorý zohral dôležitú úlohu i pri rozvoji výtvarných remesiel a umenia.

Významným dátumom v dejinách ďalšieho rozvoja Rjúkjú bol rok 1372. Prvý cisár novej čínskej dynastie Ming (1368-1644) vtedy vyslal na Okinavu svoje posolstvo, žiadajúce kráľa, aby formálne uznal zvrchovanosť Číny. Pre málo rozvinuté Rjúkjú sa ponuka čínskeho cisára otvoriť rozsiahle obchodné styky javila tak výhodná, že sa vtedajší kráľ Satto výzve podrobil. V roku 1392 sa na príkaz čínskeho cisára vysťahovalo z Číny na Okinavu 36 rodín, aby sa tu naturalizovali. Samozrejme, že so sebou nepriniesli len náboženstvo a čínsku kultúru, ale aj čínske Kempo, ktoré sa pomaly ale isto začalo šíriť a miešať s Okinavským Te. V roku 1404 navštívil Okinavu prvý čínsky vojnový vyslanec (Sappushi). Od tohto roku boli títo vyslanci na Okinave nepretržite, pričom sa nemalou mierou podieľali na vývoji Okinavského Te. Vzťah závislosti medzi Rjúkjú a Čínou bol síce veľmi voľný, ale napriek tomu sa stal ešte pred 2. Svetovou Vojnou a aj po jej ukončeniu predmetom čínsko-japonských sporov o zvrchovanosť nad ostrovmi.

Styky všetkých ostrovov kráľovstva Rjúkjú (vrátané Okinavy) s japonským cisárstvom boli vždy veľmi živé, čo bolo dané ich zemepisnou blízkosťou. Ale k veľkému oživeniu prišlo až na začiatku 15. storočia, kedy bolo zo Shuri do Kyota vypravených niekoľko posolstiev prinášajúcich dary japonskému shogunovi a snažiacich sa o naviazanie obchodných stykov. Japonci si však toto posolstvo vyložili tak, že Rjúkjú uznáva nadradenosť Japonska a rok 1415 bol preto od tej doby označovaný ako za počiatok formálnej závislosti Shuri na Kyoto. V roku 1429 kráľ Sho Hanshi zjednotil a udržal v jednote ako prvý tri kráľovstvá Ryukyu a začala sa prvá dynastia Sho. K tomuto mu mal dopomôcť aj zákaz nosenia a držania všetkých zbraní. Tento zákaz vydržal na Okinave takmer 200 rokov. V tomto období boli vyslané prvé obchodné lode nielen do Korey, ale aj do Malacca. A v roku 1466 už udivovali Okinavčania ľud z japonského Kyota predvedením strelného prachu.

Okinava bola neustále ovplyvňovaná ako Čínou tak aj Japonskom, pričom obidve zeme si robili nárok na tento strategický ostrov. V roku 1579 bola vystavená na zámku Shuri doska nesúca názov "Krajina a dekórum", ktorá bola vyhlásením okinavského ľudu vernosti čínskemu cisárovi. Vzťahy s Japonskom sa však prudko vyhrotili na začiatku 17. storočia. Vtedy sa po dlhých desaťročiach chaosu a vojen medzi jednotlivými japonskými kniežatami podarilo zjednotiť celé Japonsko pod vedením shoguna Ieiasu Tokugawy. Kráľovský rod na Rjúkjú však v priebehu predchádzajúceho obdobia faktického bezvládia v Japonsku prestal posielať do Kyota dary, takže i výzvu nového shoguna Tokugawy o zaplatení tribútu nechal bez povšimnutia. A tak v apríli roku 1609 na prístavné mesto Naha na Okinave zaútočila japonská "trestná" výprava s počtom 3000 vojakov pod vedením Ichisa Shimazu z klanu Satsuma, ktorej sa bez problémov podarilo po obsadení Naha dobyť aj kráľovský palác v neďalekom meste Shuri a kráľa odvliecť do Kagoshimy na Kyushu. Tam bol donútený podpísať potupnú prísahu uznávajúcu úplnú zvrchovanosť Japonska nad Rjúkjú a potom sa mohol vrátiť späť do Shuri. Okinave začala vládnuť rodina Shimazu z rodu Satsuma, pričom ostrov využívala ako zdroj cukru, ktorý predávala na trhu v Osake s veľkým ziskom. Akokoľvek bola Okinava v roku 1609 podrobená japonským klanom Satsuma pochádzajúceho z ostrova Kyushu, nezmenili sa pravidlá vo vlastnení zbraní a Okinavčania nesmeli ani teraz vlastniť ani nosiť zbrane. Dokonca bola zavedená kontrola nad poľnohospodárskym náradím, ktoré dokázali Okinavčania použiť ako zbrane. Bez zbraní, ktorými by bránili seba a svoje rodiny začali Okinavčania rozvíjať umenie boja holými rukami. Toto umenie bolo vytvárané a trénované v tajnosti. Mnoho tréningov prebiehalo v noci zatiaľ čo utlačovateľ okinavského ľudu spokojne spal. A preto sa pri tréningu používal odev na spanie, predchodca dnešného karate-gi. V roku 1631 bol klanom Satsuma do Naha vyslaný trvalý správca a od roku 1634 sa začala vzdávať vďačnosť k Edo (dnešné Tokyo). Z tejto rany sa kráľovstvo Rjúkjú už nikdy úplne nespamätalo a definitívnou bodkou bola úplné pričlenenie k Japonsku v roku 1879, kedy sa celé kráľovstvo Rjúkjú stalo jednou z japonských prefektúr.

Dnes už na Okinave zomreli už aj tí najstarší pamätníci, ktorí na vlastné oči videli, ako davy mlčiacich obyvateľov bývalého kráľovského sídelného mesta Shuri, prihliadajú odchodu posledného kráľa kráľovstva Rjúkjú do vyhnanstva. Jeho meno bolo Sho Tai a toto všetko sa udialo 30. marca 1879. Táto udalosť urobila poslednú bodku za samostatnosťou kráľovstva Rjúkjú. Napriek tomu, že nás od tejto udalosti delí len málo viac ako 120 rokov, nie je vo svete veľa ľudí, ktorí vôbec niekedy počuli o existencii tohto kráľovstva. Od tohto okamihu už existovalo kráľovstvo Rjúkjú len vo spomienkach. Bola ustanovená Okinavská prefektúra ako súčasť Japonska. Čínske nároky na ostrovy Rjúkjú boli ukončené čínsko-japonskou vojnou (1894-95), ktorú Čína prehrala.

Do popredia celosvetového záujmu sa Rjúkjú a hlavne Okinava dostali až počas 2. Svetovej Vojny. Tá pre Okinavu začala prakticky až v roku 1941. V roku 1944 podstúpila Okinava veľkému nájazdu amerických vojsk, pričom mesto Naha utrpelo veľké škody. No v roku 1945 vtrhlo opäť na Okinavu a ďalšie susedné ostrovy. Vo veľmi krvavej bitke tu 1. apríla 1945 našlo smrť asi 110 000 japonských vojakov, 150 000 miestnych civilných obyvateľov a asi 15 000 amerických vojakov. Okinava bola dobitá, pričom Japonsko bezpodmienečne kapitulovalo. Plných 27 rokov potom zostala Okinava pod americkou okupačnou správou a až v máji 1972 sa stala formálne 47. japonskou prefektúrou. Japonská vláda však pritom pristúpila na požiadavku USA ponechať tu americké vojenské základne.

Správnym strediskom prefektúry Rjúkjú je dnes živé moderné mesto Naha ležiace na ostrove Okinava, ktoré má viac ako 300 000 obyvateľov. Turisti často obdivujú prívetivosť a dobrosrdečnosť miestnych obyvateľov. Tí, ktorí by tu ale hľadali pamiatky na kráľovstvo Rjúkjú, budú ale sklamaní. Vtedy, na jar roku 1945, boli v priebehu bojov zničené takmer všetky budovy a preto sa tu nachádzajú prakticky len novostavby.

Valid XHTML 1.0 Transitional článok prešiel pravopisnou kontrolou Protected by Copyscape Plagiarism Checker


Hodnotenie článku

Doterajšie hodnotenie:





3.2
Výborný
Poteší
Priemer
Nevydarený
Veľmi nevydarený


Článok komentovali nasledujúci ľudia:

ikona rozbaliťNáhodný okoloklikajúci Killec 30. 07. 2007 napísal/a:
vynikajúce
Tento článok je fakt super velmi ma zaujal... fakt si myslím , že to nemá chybu...
ikona rozbaliťNáhodný okoloklikajúci Robertbit 14. 01. 2017 napísal/a:
The best fitness tip for building up your arms is to work opposite muscles in opposite sets of each other. The best example would be to work the triceps and then the biceps. Each has the opportunity to rest while the other is being worked. This minimizes your time and maximizes your workout. https://www.acheterviagrafr24.com/

Komentujte článok:

Komentár napísal (meno):

Titulok komentára:

Text komentára:

Bezpečnostny kód
Bezpečnostný kód:


Info
Počet registrovaných: 1268

Najnovší: BrettLal

Práve online: 
anonymných: 6
Spirit of the Kata - Rare teaching manuals
KarateWeb.sk na sociálnej sieti Facebook
Napíšte nám  -  Pridaj k obľúbeným(IE)  -  Nastav ako homepage(IE)  -  Dajte vedieť priateľom  -  Štatistiky
Copyright 2004 http://www.karateweb.sk/ , Všetky práva vyhradené
Webdesign copyright 2006 Michal Hainc